Čo sadiť v septembri do skleníka? Využite voľné záhony po letnej úrode

Čo sadiť v septembri do skleníka?

Začiatkom septembra ešte stihnete vysadiť rýchle plodiny pre jesennú úrodu – reďkovku, rukolu, baby leaf šaláty a špenát. Koncom mesiaca môžete zasiať skôr listovú zeleninu na prezimovanie (poľníček, zimné šaláty) a časť záhonov pripraviť na budúcu sezónu. Nie každý voľný záhon treba hneď obsadiť, ale toto v článku ešte rozoberieme

Úplný prehľad jesenných plodín aj s harmonogramom výsevov nájdete v článku Čo sadiť do skleníka na jeseň. 

Uvoľnilo sa miesto po paradajkách? Nechajte záhon pracovať ďalej

Koniec augusta a september je čas, keď v záhradnom skleníku dopestujete posledné paradajky, uhorky a papriky. Zostane po nich prázdny záhon, ale pred ďalšou výsadbou ho, pripravte:

1. Vytiahnite staré rastliny aj s koreňmi.
2. Zdravé zvyšky dajte na kompost. Rastliny s hnedými škvrnami, plesňou alebo hnilobou hoďte preč od kompostu, inak si chorobu prenesiete do budúcej sezóny.
3. Povrch prihrabte, väčšie hrudy rozbite a doplňte vrstvu zrelého kompostu (zhruba 1 až 2 vedrá na meter štvorcový).
4. Záhon poriadne zalejte, pretože pôda v skleníku cez leto vysychá inak než vonku.

Potom máte tri možnosti, ako s voľnými záhonmi naložiť:

• Výsev na úrodu – ak je začiatok septembra a skleník má stále dosť svetla.
• Výsev na prezimovanie – ak je koniec septembra a chcete mať úrodu na jar. 
• Regenerácia pôdy – ak bol záhon vyčerpaný alebo rastliny boli choré a nerodili.

Na začiatku septembra ešte stihnete jesennú úrodu

Do polovice septembra má výsev rýchlych plodín zmysel, keďže do zberu ešte zostáva dosť teplých dní. Priamo do záhona stihnete:

• reďkovka: približne 4 až 6 týždňov do zberu,
• baby leaf šaláty a rukola: 3 až 4 týždne,
• špenát, žerucha a jarné cibuľky na vňať: rýchly listový zber.

Ak plánujete siať neskôr, zvoľte si druhy, ktoré dozrievajú rýchlo. Výsev reďkovky a rukoly na začiatku mesiaca ešte prinesie úrodu.

Na klasickú úrodu kalerábu či cvikly je už zo septembrového výsevu obvykle neskoro. Cviklu však môžete vysiať aj na mladé listy, ktoré sa zbierajú skôr než koreň.

 

Ako si naplánovať výsadbu koncom septembra

Od druhej polovice septembra sa pravidlá výsevu menia, pretože slnko svieti nižšie, dni sa skracujú a rast rastlín sa spomaľuje. V tomto období prichádza čas na výsev zeleniny, ktorá prečká zimu a naplno dorastie až na jar:

• Poľníček (valeriánku poľnú) dobre znáša chlad. Pri vhodných podmienkach ho môžete vysievať aj počas septembra a začiatkom jesene. Skoršie výsevy môžete čiastočne zbierať ešte pred zimou, neskoršie pokračujú v raste počas miernejších období a na jar.
   
• Zimné šaláty vysievajte z odrôd určených na jesenné a zimné pestovanie. Do príchodu výraznejších mrazov si vytvoria mladé rastliny a po oteplení na jar pokračujú v raste.
   
• Špenát na prezimovanie počas chladných a tmavých období rast výrazne spomalí a pri nízkych teplotách sa môže dočasne zastaviť. Pri miernej zime však môže v nevykurovanom skleníku pokračovať v pomalom raste a časť listov možno priebežne zbierať.

Poľníček klíči najlepšie pri teplote pôdy 10 až 20 °C. Pestovanie v skleníku zabezpečuje mladým rastlinám počas chladných mesiacov dôležitú ochranu pred dažďom, vetrom a prvými mrazmi.

Čo sadiť po paradajkách, uhorkách a paprike

Najlepší spôsob, ako udržať záhony zdravé, je nepestovať na nich opakovane zeleninu z rovnakej čeľade. Príbuzné sú napríklad paradajky, papriky a baklažány, ale aj uhorky s tekvicami.

Dôvod tohto pravidla je čisto praktický. Po predchádzajúcej úrode prežívajú v zemi špecifickí škodcovia a choroby. Ak tam hneď na ďalší rok vysadíte príbuzný druh, ohrozíte ho. Striedanie plodín preto pomáha obmedziť dlhodobé problémy v záhone.

 

Ak si nie ste istí, čím záhon obsadiť, listová zelenina a zelené hnojenie sú takmer vždy bezpečná voľba. Ani jedno nepatrí do čeľade letných plodín, takže striedanie neporušíte.

Kedy je lepšie záhon už neosievať? 

Sú dve situácie, keď je rozumnejšie nechať ho tak:

• Vyčerpanie pôdy obmedzuje úrodu. Plodiny ako paradajky a uhorky spotrebujú počas leta väčšinu dostupných živín. Zemi preto urobíte najlepšiu službu, ak ju po zbere obohatíte kompostom, prípadne vysejete zelené hnojenie a necháte ju oddýchnuť.
   
• Zvyšky chorôb sa prenášajú na nové rastliny. Ak sa na záhone vyskytla pleseň, hniloba alebo múčnatka, infekcia v pôde ohrozí každý ďalší výsev. Riešením je odstrániť všetky rastlinné zvyšky, nechať záhon preschnúť, do jari na ňom nepestovať žiadnu zeleninu a pred sezónou vykonať dezinfekciu.

September je ideálny čas pripraviť pôdu na ďalšiu sezónu

Ak už ďalšiu zeleninu pestovať nechcete, voľný záhon môžete využiť na zelené hnojenie. Jeho korene pomáhajú udržiavať pôdnu štruktúru, rastliny zachytávajú časť dostupných živín a po rozložení dodajú pôde organickú hmotu.

O príprave skleníka na chladné mesiace sa dočítate v článku Koniec sezóny v skleníku: pripravte ho na zimu.

 

Horčica a facélia po prvých mrazoch prirodzene odumrú. Na jar stačí ich zvyšky len plytko zapracovať do zeme, hlboké rýľovanie nie je potrebné.

Alternatívou k zelenému hnojeniu je jednoduchší postup: odstráňte staré rastliny, rozprestrite kompost a záhon zamulčujte. Pôdne mikroorganizmy organickú hmotu do jari plynule rozložia.

Nevykurovaný skleník: s čím počítať

Nevykurovaný polykarbonátový skleník 3 × 4 m vám pomôže predĺžiť sezónu aj na jeseň a vytvorí stabilnejšie podmienky než otvorený záhon. Stále však treba počítať s tým, že pri chladných nociach môže teplota vo vnútri výraznejšie klesnúť.

Citlivejšie rastliny môžete prekryť netkanou textíliou a pri prvých mrazoch sa hodí aj parafínový ohrievač do skleníka. Ten priestor jemne temperuje a pomôže preklenúť chladné noci bez nutnosti riešiť plnohodnotné vykurovanie. Vďaka tomu môžete zo skleníka vyťažiť viac aj v čase, keď to už mnohí zabalili. Skleníky a potrebné príslušenstvo k nim nájdete v našom e-shope.